Čo je to epigenetika?
Epigenetika je oblasť biológie, ktorá sa zaoberá tým, ako činnosť našich génov ovplyvňujú vonkajšie faktory. Na rozdiel od genetiky, ktorá skúma samotnú DNA, epigenetika sleduje, ako sa niektoré gény zapínajú alebo vypínajú v rôznych životných obdobiach alebo pod vplyvom prostredia. Predstavte si gény ako klávesy na klavíri – epigenetika rozhoduje, ktoré klávesy sa budú hrať, v akom poradí a akou silou.
Mechanizmy epigenetiky zahŕňajú napríklad metyláciu DNA (pripojenie metylovej skupiny k DNA, čo môže „vypnúť“ niektorý gén), modifikácie histónov a činnosť špecifických RNA molekúl. Tieto mechanizmy nezasahujú do samotnej genetickej informácie, ale ovplyvňujú, ako sa táto informácia číta a interpretuje.
Biologický vs. kalendárny vek
Zatiaľ čo kalendárny vek je jednoduchý – je to počet rokov od nášho narodenia, biologický vek lepšie odráža skutočný stav nášho tela. Biologický vek zohľadňuje funkčnosť orgánov, stav buniek a schopnosť regenerácie. Niektorí 70-roční ľudia môžu mať biologický vek okolo 50 rokov – a naopak.
Zaujímavosťou je, že biologický vek sa dá merať pomocou tzv. epigenetických hodín – algoritmov, ktoré sledujú metylačný stav DNA v rôznych oblastiach genómu. Najznámejšie epigenetické hodiny vytvoril vedec Steve Horvath. Tie dokážu s vysokou presnosťou predpovedať vek človeka na základe epigenetických zmien.
Môžeme biologický vek zvrátiť?
Nové výskumy ukazujú, že epigenetický vek nie je trvalý a môže sa zvrátiť. V roku 2019 publikoval významný časopis Aging Cell štúdiu, v ktorej sa podarilo pomocou trojitej kombinácie hormónov (rastový hormón, DHEA a metformín) zvrátiť biologický vek o viac ako 2,5 roka u malého počtu dobrovoľníkov.
Zároveň sa rozvíja oblasť bunkového reprogramovania – najznámejší je tzv. Yamanakov faktor, teda sada štyroch proteínov, ktorá môže „resetovať“ dospelé bunky do pluripotentného stavu, podobného kmeňovým bunkám. Aj keď je to zatiaľ v experimentálnej rovine, ide o silný dôkaz, že starnutie je zvrátiteľný proces.
Ako epigenetiku ovplyvniť prirodzene?
Naše epigenetické „prepínače“ reagujú na štýl života. Štúdie preukazujú, že zdravá strava bohatá na polyfenoly (napr. zelený čaj, kurkuma, brokolica), pravidelný pohyb, kvalitný spánok a meditácia priamo ovplyvňujú epigenetický profil.
Napríklad výskumy zamerané na meditačné praktiky (vrátane mindfulness) ukázali, že meditácia mení expresiu génov súvisiacich so stresom a imunitou. Podobne aj kalorická reštrikcia (nie hladovanie, ale vedomé znižovanie kalorického príjmu) má preukázaný efekt na predĺženie života u mnohých živočíchov.
Záver: Nový príbeh starnutia?
Epigenetika prináša nový naratív o starnutí – že nie sme len „obeťou“ svojich génov, ale aktívnymi spolutvorcami svojho veku. To, ako žijeme, čo jeme, čo si myslíme a ako zvládame stres, má hlboký vplyv na to, aký „vek“ nás v skutočnosti dobehne.
Príbeh dlhovekosti sa dnes prestáva odvíjať len od dedičstva predkov. Máme možnosť zásahom do epigenetiky pomyselne stlačiť „reset“ a posunúť hranice času. Otvára sa tak oblasť, kde sa veda stretáva so životným štýlom a kde každý z nás môže byť pokusným subjektom vlastného experimentu na tému: Ako žiť dlhšie a lepšie?