Od transfúzií mladšej krvi, cez bunkové reprogramovanie až po génové manipulácie – čo sa deje v laboratóriách a startupoch longevity boomu?
Veda o dlhovekosti prechádza v posledných rokoch dynamickým vývojom. To, čo ešte pred dvadsiatimi rokmi patrilo do ríše sci-fi, dnes skúšajú vedci v laboratóriách a technologické startupy podporované miliardármi. Hovorí sa o „longevity boome“ – období, kedy sa výskum predĺženia života dostáva z univerzitných štúdií do reálneho biznisu. A niektoré z týchto metód sú fascinujúce aj kontroverzné zároveň.
1. Transfúzie mladšej krvi – návrat k „parabióze“
Myšlienka, že krv mladého organizmu môže omladiť starší, má prekvapivo staré korene. Už v 19. storočí experimentovali biológovia so spájaním obehových systémov dvoch zvierat. Moderná verzia, nazývaná heterochronická parabióza, prekvapila svet, keď tím z Kalifornskej univerzity ukázal, že staré myši po prepojení s mladšími zlepšili regeneráciu tkanív a pamäťové funkcie.
Startupy ako Ambrosia sa pokúsili preniesť tento koncept na ľudí, pričom za poplatok podávali plazmu od darcov vo veku 16 – 25 rokov. Americká FDA však v roku 2019 varovala, že neexistujú dostatočné dôkazy o účinnosti, a hrozia zdravotné riziká.
Verdikt: Zatiaľ zaujímavé pre základný výskum, ale príliš riskantné a eticky sporné na rutinné použitie.
2. Bunkové reprogramovanie – reset biologických hodín
Objav japonského vedca Shinyi Yamanaku (Nobelova cena 2012) ukázal, že štyri konkrétne gény – tzv. Yamanaka faktory – dokážu preprogramovať dospelú bunku späť do stavu kmeňovej bunky.
Dnes sa testuje čiastočné bunkové reprogramovanie, ktoré „vracia čas“ bunkám bez toho, aby stratili svoju špecializáciu. V experimentoch na myšiach sa podarilo obnoviť pružnosť tkanív, zlepšiť funkciu orgánov a predĺžiť život.
Spoločnosti ako Altos Labs (podporovaná Jeffom Bezosom) alebo Turn Biotechnologies investujú miliardy do premeny tejto metódy na bezpečnú terapiu pre ľudí.
Verdikt: Sľubný koncept, no stále v počiatočnom štádiu klinického testovania.
3. Génové manipulácie – prepis DNA pre dlhší život
Génová terapia už dnes zachraňuje životy pacientov s niektorými genetickými chorobami. V oblasti dlhovekosti sa skúma úprava génov spojených s opravou DNA, odstraňovaním poškodených buniek a reguláciou metabolizmu.
Zaujímavým príkladom je gén TERT, ktorý aktivuje enzým telomerázu, predlžujúci teloméry – koncové časti chromozómov, ktoré sa skracujú s každým delením bunky. U myší predĺžila aktivácia telomerázy život aj o 20 %.
Startup Libella Gene Therapeutics už v Kolumbii ponúka experimentálnu génovú terapiu predlžujúcu teloméry, hoci vedecká obec ju považuje za predčasnú a nedostatočne overenú.
Verdikt: Potenciálne prevratná technológia, ale s vysokými rizikami a nejasným dlhodobým efektom.
4. Startupová scéna longevity boomu
Do oblasti dlhovekosti vstupujú veľké mená:
- Calico Labs (Google) – výskum mechanizmov starnutia na molekulárnej úrovni
- Altos Labs – bunkové reprogramovanie
- Unity Biotechnology – odstraňovanie senescentných (starnúcich) buniek
- Retro Biosciences – predĺženie života o 10 rokov pomocou regenerácie tkanív
Podpora prichádza od miliardárov ako Jeff Bezos, Peter Thiel či Sam Altman, čo urýchľuje komercializáciu, ale aj otvára otázky nerovného prístupu k terapiám.
5. Kde je hranica medzi nádejou a hype?
Hoci niektoré z týchto experimentov pôsobia ako zo sci-fi filmu, vedecký pokrok je reálny. Zároveň je nutné rozlišovať medzi tým, čo preukázateľne funguje v laboratóriu na myšiach, a tým, čo je bezpečné a účinné pre ľudí.
Realistický odhad: Mnohé z týchto metód sa možno dostanú do bežnej medicíny v priebehu 10 – 20 rokov, no určite neexistuje „zázračná injekcia“ na nesmrteľnosť.
Záver: Experimentálne terapie sú fascinujúcim prísľubom budúcnosti, ale zatiaľ by mali zostať v rukách vedcov a nie marketingových oddelení. Pre bežného človeka dnes stále platí – najlepšou „dlhovekostnou terapiou“ je zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, kvalitná strava a kontrola stresu.